Pre tých čo nevedia, BIM Building Information Modeling, v priamom preklade Modelovanie Informácií o stavbe, jednoducho povedané vytvorenie virtuálneho počítačového modelu budovy s informáciami o nej ešte predtým ako sa reálne začne stavať. Podľa Wikipédie je to digitálny model, ktorý reprezentuje fyzický a funkčný objekt s jeho charakteristikami. Slúži ako databáza informácií o objekte pre jeho realizáciu a prevádzku.

​

V súčasnom období sa už termín BIM posunul od priekopníkov a vizionárov k  projektantom, investorom a stavebným firmám, avšak niekedy bez pochopenia toho, čo BIM v skutočnosti je a čo potrebuje. Väčšina ľudí, ktorí používajú termín BIM sa domnievajú, že to je vytvorenie revitového modelu so stále aktuálnym výkazom dverí, okien a stien. Domnievajú sa, že ak ten model obsahuje informácie, musí to byť BIM.

​

Ako to pekne napísal Jason Grant vo svojom blogu, to čo väčšina ľudí považuje teraz za BIM je svojim spôsobom BIM Lite, príprava, tréning na plný BIM – je to skrátka príprava na niečo, čo nás ešte len čaká. Takže podľa neho nerobíte BIM pokiaľ:

​

• ste radikálne nezmenili spôsob ako pracujete

• v dokumentácií stále ešte používate veľké množstvo textu

• nepoužívate až absurdné množstvo zdieľaných parametrov

• neukazujete perspektívne pohľady z miestností klientom z obavy, že nezodpovedajú dizajnu aký ste chceli dosiahnuť

• obávate sa zdieľať svoj model s dodávateľmi (zhotoviteľmi)

• váš tím zapína AutoCAD rovnako často ako Revit

• vaši dodávatelia nevytvárajú dátovo obsažné modely

• pretože sa stále bavíme o Revite, myslíte si, že Revit = BIM

• potrebné si je uvedomiť, že BIM nie je softvér, je to proces, je to spôsob práce a komunikácie nad projektom

Majitelia firiem potrebujú pochopiť, že zavedenie BIM procesov potrebuje väčšiu podporu ako bola posledná veľká zmena procesov projektovania (z papieru do AutoCADU), avšak so správnou podporou z toho vyťažia aj viac výhod.

Hlavne v zahraničí je bežný názor, že nasadenie BIMu je vhodné, či možné hlavne pre veľké firmy. Nie je to celkom pravda. Dnes už existuje viacero malých kancelárií, či jednotlivcov pracujúcich veľmi úspešne s Revitom. Otázka samozrejme je, či iba samotná práca s Revitom postačuje na plnohodnotnú definíciu práce s BIMom. Takže je tu niekoľko argumentov, ktoré sa budeme snažiť potvrdiť či vyvrátiť:

​

Je BIM pomalý?

​

BIM zo svojej podstaty ťaží z toho, že celý projekt sa nachádza v jednom súbore. To čo je ale informačná výhoda, sa pri veľkých projektoch a veľkých firmách premieňa na tlačenie možného ohromného balvanu pred sebou. Totiž pri naozaj veľkých projektoch už treba čarovať s optimalizáciou modelu, aj každého najmenšieho prvku, čím sa niekedy výhoda BIMu musí obchádzať a hľadať kompromisy. Napríklad veľa projektantov celé bytové zariadenia v bytových komplexoch kreslí ako 2D prvky aby sa im ani náhodou neobjavili v 3D a nespomaľovali model. Naproti tomu projekty v rozsahu 1.000 až 10.000 m2, čiže objekty ako bytovky, malé administratívy, školy, požiarne stanice, malé obchodné centrá – to sú presne také, na aké je BIM ako našitý, a ktoré sa dajú rozsahom zvládnuť do najmenších podrobností bez rizika že sa z toho zrúti bežná CADovská pracovná stanica a pritom dokážu ohromne profitovať z rýchlosti a komplexnosti BIM databázy.

​

Je BIM drahý?

​

Práve naopak. BIM je investícia, ktorá má nielen šetriť, ale hlavne zarábať peniaze. Samozrejme, žiadna investícia nie je zadarmo. Ale asi treba u nás zmeniť myslenie, keďže rozdiel medzi cenou 2D , 3D a 3D BIM softvéru nie je až taký veľký, keď v ňom pracujete približne 260 dní do roka a minimálne 8 hodín denne (ako kto), čo je 2080 hodín. Keď Vám niečo dokáže zdvihnúť produktivitu o 10% – tak to si už dokáže každý prerátať. Podľa rôznych štúdií je možné dosiahnuť zvýšenie produktivity BIMu oproti klasickému 2D projektovaniu až o 40%.

​

Je BIM komplikovaný?

​

Môže byť – keď je chápaný a používaný ako nákladný CAD nástroj. Ale po zmene myslenia prístupu k projektu – čo môže byť predsa komplikované na vytvorení jedného jediného modelu budovy na ktorom vieme všetko vyriešiť. Mať všetko po kope je predsa omnoho jednoduchšie a menej nákladné. Nie je nič komplikovanejšie ako keď sú všetku pôdorysy, pohľady, rezy, vizualizácie, tabuľky, profesie atď zvlášť každý vo svojom dwg. Skúste si taký projekt po čase meniť a dajme tomu zdvihnúť o jedno podlažie, alebo len po zásahu investora zdvihnúť parter o 20 cm vyššie. A treba to vnímať aj v komlexe toho, že problémy stavby vieme vychytať dávno predtým ako sa začne betónovať. Skúste potom prísť na nejakú chybu ktorú ste nepostrehli, lebo rez ste predsa viedli inde. Tomu sa hovorí komplikované.

Nakoniec tohto článku ešte jedno zrovnanie, ktoré je všeobecne platné a hovorí aj o prechode na BIM a z ktorého vyplýva, že pri všetkom treba mať reálne očakávania.

​

​

​