Predmet zákona

 

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj umožnil mestám a obciam vo forme všeobecne záväzných nariadení stanoviť poplatok za rozvoj od 10 do 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, pričom tento poplatok mohol byť stanovený rozdielne v jednotlivých častiach obce alebo katastrálnych územiach a jeho výška mohla byť diferencovaná podľa účelu využitia stavieb. Poplatok sa mal platiť jednorazovo po právoplatnosti stavebného povolenia

​

Čo je predmetom poplatku za rozvoj

​

• predmetom miestneho poplatku za rozvoj sú pozemné stavby a vždy iba nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

• Z predmetu poplatku vyplýva, že poplatku nepodliehajú inžinierske stavby a predmetom poplatku nie sú stavby uvedené v § 3 ods. 3 zákona. Novelou boli rozšírené stavby, ktorých sa poplatok netýka, o stavby alebo časti stavby slúžiace na športové účely, stavby významnej investície podľa osobitného predpisu a stavby skleníkov do 1000 m2, stavby na pôdohospodársku produkciu a na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, a z poplatku je vylúčená aj údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu a iných stavieb, pri ktorých sa nemení úhrn podlahových plôch ani účel užívania.

• Predmetom poplatku nie je aj „časť stavby“, ktorá nepodlieha poplatku podľa vymedzenia v zákone. Napríklad stavba súkromnej športovej haly s komerčnými priestormi (napr. s reštauráciou alebo obchodmi) nie je predmetom poplatku len v tej časti stavby, ktorá priamo (priestor samotnej haly) alebo nepriamo (napr. chodby, šatne, sprchy, vestibul) súvisí s časťou stavby vyňatou z predmetu poplatku. Správca poplatku musí pri vydaní rozhodnutia poznať účel využitia stavby buď z údajov, ktoré mu oznámi poplatník alebo z projektovej dokumentácie.

• novelou sa predmet rozšíril aj o stavby, ktoré podliehajú ohláseniu, na ktoré je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorá je dodatočne povolená. Pri rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením, ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti, sa poplatok týka iba plochy, o ktorú bola navýšená plocha z pôvodného stavebného povolenia.

​

Ako sa poplatok vypočíta? Ako ho mesto môže použiť?

​

Základom poplatku je výmera všetkých nadzemných častí podlahovej plochy stavby (iba nová podlahová plocha), ktorá sa určí spočítaním výmer všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby vrátane chodieb, technických miestnosti, schodísk, vestibulov a pod. Pri určení týchto výmer sa vychádza z projektovej dokumentácie stavby priloženej k dokumentom tvoriacim podklad pre vydanie stavebného povolenia. Nadzemným podlažím sa s odvolávkou na Zákon o miestnych daniach rozumie každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,8  m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5 m po celom obvode stavby.  Do základu poplatku sa nezapočítavajú podzemné podlahové plochy.

Poplatok je príjmom rozpočtu obce. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene, vynaložených  v obci, jej jednotlivej časti alebo katastrálnom území obce, v ktorej sa uskutočnila stavba. Obec si však môže vo VZN ustanoviť, že percentuálnu časť alebo vybratý poplatok použije v inej jednotlivej časti obce alebo inom katastrálnom území.

Zákon jednoznačne neustanovuje, v ktorom rozpočtovom roku musí obec výnosy z poplatku použiť a preto ich použitie v nasledujúcich rozpočtových rokoch sa riadi podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

​

​

​

​

​